Slovensko dnes ...

Ľudovo povedané, Grécko opäť leží na pysku, a nepomohla ani pôžička z honosne dotovaného fondu na záchranu bánk a špekulantov pod krycím označením - euroval. A tak sa špekuluje, že si krajiny eurozóny sami splatia to, čo Grékom požičali, vo forme ďalšej pôžičky. A možno nakoniec aj zistíme, že slovenské odmietnutie pôžičky Grécku nebolo hlúposťou, ale len triezvym zhodnotením možností nezmyslu s označením euroval. Ak sa pokojne zamyslíme a bez emócií zhodnotíme prínos členstva Slovenska v eurozóne pre obyčajného občana, dostaneme sa k nelichotivému hodnoteniu - bežný Slovák nezískal nič, okrem pochybnej výhody platenia spoločnou menou v rôznych krajinách. Ceny tovaru a služieb napriek populistickým rečiam politikov pomaly vzrástli, platov sa zmena meny výraznejšie nedotkla. Dá sa povedať, že ten, čo mal málo za čias slovenskej koruny, má ešte menej za doby eura. Možno by pomohlo, keby sme si spomenuli na rok 1990 a niekdajšie úmysly, nebyť vo vleku rôznych spolkov, rád a zmlúv. Prirýchlo sme zabudli, že Slovensko má byť krajinou pre Slovákov, a nie rôznych prišelcov a špekulantov. Veľmi rýchlo sme sa zmierili s existenciou rôznych zbohatlíkov, po ktorých úspechoch nie je žiadna stopa, teda okrem miliárd, ktorými sa hrdia. Mnohí pochlebovači často spomínajú, koľko sme "vyťažili" z členstva v únii, či už politickej alebo menovej. Hovoria hlavne o možnostiach na čerpanie rôznych eurofondov a podobne. Ak by sme boli k sebe úprimní, na našom členstve v rôznych organizáciach zarobil každý, okrem Slovákov. Keby nedošlo k devastácii slovenského priemyslu a poľnohospodárstva, žiadne fondy by sme dnes nepotrebovali. A eurofondy sú len lízatkom, ktoré má zakryť pravdu - krutú a nepríjemnú. Vládnu nám pochlebovači, flákači a kariéristi. Môžeme si za to sami. Krach eurozóny je otázkou času, ťažko sa dá očakávať, že tí, ktorí roky nerešpektovali vlastné pravidlá a zarábali na tom, sa dnes zmenia. A je len na nás, či s tým niečo spravíme, alebo budeme spoločne salutovať na potápajúcej sa lodi.