IIdete po ceste, zrazu vás nadhodí, ozve sa praskot a škrípanie. Zastavíte pri okraji cesty, vystúpite z auta a netrvá dlho, kým zistíte, čo sa stalo. Odtrhnuté koleso. Dôvod ? Neďaleká jama, ktorej ste sa nemohli vyhnúť, lebo ste sa vyhýbali inej, oveľa hlbšej. A to ste na tzv. ceste I. triedy.
No nič, vyberiete mobil, odfotíte jamu, koleso, auto, zavoláte odťahovku a policajnú hliadku, aby ste mali zápis o nehode potvrdený aj úradnou osobou. A myslíte si, že predsa niekto musí niesť zodpovednosť za škodu, ktorá vám vznikla. Veríte, že zákony platia pre všetkých, nielen pre vás. Chyba ... ako sa čoskoro ukáže, veľmi sa mýlite. Svoj omyl čoskoro zistíte.
Zistíte ho vo chvíli, keď chcete, aby škodu nahradil správca komunikácie. Platíte predsa nemalé dane a nie je vaším problémom, že niekto si riadne neplní povinnosti, ani to, že údajne nemá financie na výkon údržby. Najprv musíte sledovať hádku o kompetencie medzi potenciálnymi vinníkmi - obec tvrdí, že cesta patrí pod správu ciest a správa ciest, že cesta patrí obci. A vy beháte medzi nimi. Potom vás pouráža pracovník správy ciest, ktorý bez toho, aby si overil, aké auto máte a bolo poškodené, na vás vrieska, že dnes si kadejaký skaderuka-skadenoha myslí, že niekto bude platiť škodu na jeho vraku - a keď zistí, že máte sotva polročné auto, len čuší a tvári sa, že sa nič nestalo. A odkazuje vás na súd, žiada odborný posudok a iné veci.
Je paradoxné, že ak neupracete chodník pred svojím domom, napríklad ho necháte zamrznutý, či s neodhrnutým snehom a niekto si napríklad zlomí nohu, môžete byť za určitých okolností dokonca aj trestne stíhaný. V prípade štátnej inštitúcie a trvalého zanedbávania povinností to však neplatí. Tam sa akosi vinník nikdy nenájde. Padajú len tony výhovoriek, ktoré každý akceptuje, lebo ide o štátnu inštitúciu, hoci v prípade občana by nikoho nezaujímali. Pochybujem, že by mi niekto uznal ako dôvod, že nemám peniaze na lopatu, aby som odhrnul sneh z chodníka. Dostal by som okamžite pokutu.
No nič, zaplatil som opravu auta, a premýšľam nad súdnou žalobou. Hoci veľmi dobre viem, že v prípade podania bude trvať mesiace, možno aj roky, kým sa vynesie nejaké rozhodnutie a sotva bude v môj prospech. Som predsa bezvýznamný daňový poplatník a plebs, ako som počul od jednej tety, ktorá by bez mojich daní zrejme zhynula hladom, lebo jej schopnosti by nestačili ani na upratovanie. Žiaľ, sedí na úrade, pije kávu a tvári sa ako olympská bohyňa, ktorú nesmierne otravujú akési nuly, ktorým sa musí venovať, hoci je za to platená.
A mimochodom, od roku 2006 mali vydávať rôzne doklady okresné úrady. Hoci je už rok 2011, na reformu sa minuli milióny, všetko je po starom ... ale to nikoho tiež nezaujíma.
Komentáre