Slovensko dnes ...

Sedeli vo vlaku - on a ona. Mená neviem, ale debatovali o tom, ako sa stali obeťami slovenskej potemkinovej dediny, zvanej " kvalitná organizácia MS v hokeji " ... z debaty som vytušil, že sú manželia, a ona pracovala v teréne ako sociálna pracovníčka, zabezpečujúca ukrytie negatív pred návštevníkmi - bezdomovcov, opilcov, žobrákov a podobne. Pracovala poctivo, nerátala hodiny, ani nadčasy, ktoré pribúdali ako na bežiacom páse. Pracovala, lebo niekto prisľúbil za prácu navyše odmeny, ktoré jej mohli trošku zlepšiť i tak neľahký život. A tešila sa, čo zaobstará pre svoju rodinu. Márne ... Majstrovstvá sveta sa skončili, a prišla prvá porada, kde očakávala informáciu o odmenách, ktoré budú vyplatené. Porada prišla a hneď aj šok - odmeny nebudú, lebo nie sú peniaze, a za odpracované nadčasy nie je možné čerpanie náhradného voľna, lebo je množstvo práce. Tým bola diskusia o jej snahe a snahe mnohých iných uzavretá. Čo dodať ? Sedela vo vlaku ako kôpka nešťastia, po lícach jej stekali slzy a manžel sa ju snažil upokojiť. Nevedela pochopiť, ako je možné, že niekto berie dva platy za dve funkcie, hoci ani jednu nemôže vykonávať poriadne, lebo deň má stále len 24 hodín, a miesta výkonu práce sú od seba vzdialené skoro päťsto kilometrov, a ona nedostane ani malú, aspoň symbolickú odmenu. Úprimne povedané, ani ja to nechápem. Respektíve, neodvážil som sa jej povedať, že na Slovensku je bežným zvykom, keď mocní nemajú peniaze na platenie zaslúžených nárokov zamestnancov, ale bezcharakterane poberajú dva platy za prácu, ktorú nie sú schopní vykonávať. A tak len môžem dúfať, že národ sa poučí a nebude platiť podobných "zástupcov" z vlastných peňazí. Namiesto peňazí by sa im zišlo skôr vyhradiť miesto niekde inde. Napríklad na smetisku dejín.