Slovensko dnes ...

Ako sa ukazuje, osud slovenskej mládeže je politikom úplne ľahostajný. Už samotná nominácia na post ministra školstva naznačovala, že politická dohoda stojí nad záujmami národa a jeho vzdelanosti, avšak zverenie dohľadu nad vydávaním učebníc do rúk komerčnej spoločnosti, ktorá podniká v úplne inom smere, je vrcholom ignorantstva a bezočivosti vládnej verchušky.

Kvalita učebníc rozhodujúcim spôsobom ovplyvňuje kvalitu vzdelania detí. Ak je nekvalitná učebnica, je neraz vyučujúci odkázaný na samostatnú prípravu, aby nahradil jej nedostatky, pokiaľ chce robiť svoju prácu kvalitne a zodpovedne. Ak má byť osud obsahu učebníc zverený do rúk súkromného subjektu, nepotrebujeme ministerstvo školstva a desiatky zbytočných zamestnancov. A hoci Iveta Radičová sa na začiatku svojho pôsobenia oháňala slušnosťou a prehľadnosťou v konaní členov vlády, je zjavné, že to boli len prázdne slová. Aj v tomto prípade sa dodávateľ služieb vyberal bez konkurzu, priamym zadaním zakázky. Takže, opäť tu máme podozrenie z korupcie a klientelizmu, čo nie je v prípade pravicových politikov žiadnou novinkou.

Osobne začínam uvažovať nad alternatívou, že moje deti budú študovať v zahraničí, hoci aj Českej republike, než by som mal riskovať ich budúcnosť na Slovensku pri výuke s použitím dosť pochybných materiálov. Netúžim po tom, aby sa moje dieťa raz dostavilo na úrad práce pri hľadaní miesta, a objavilo inzeráty, kde bude síce ponuka v jeho odbore, ale s dovetkom - nie absolvent školy XYZ -  a zistilo, že sa jedná práve o jeho školu. Veľa by o tom vedeli hovoriť najmä absolventi Trenčianskej univerzity, či Katolíckej v Ružomberku.

A mimochodom, pri počutí výrazov disident, pravicový politik, ľavica či iných ma napadá len jedno - spoločenský odpad. A súdiac podľa vývoja za posledných dvadsať rokov nebudem ďaleko od pravdy. Zrejme v tých kotolniach, či iných lukratívnych flekoch neboli bezdôvodne ...