Slovensko dnes ...

A ďalšou otázkou je, kam idú peniaze, inkasované z poplatkov za rôzne služby, ktoré vôbec nesúvisia s ochranou autorských práv. Napríklad poplatok za čisté nosiče /CD, DVD a podobne/, ktoré si ľudia bežne kupujú pre vlastné potreby.
Ak prijmeme oficiálnu tézu tejto spoločnosti, mal by dostávať príspevok každý autor akéhokoľvek dokumentu, ktorý si uložil na dátový nosič, lebo poverená spoločnosť vybrala poplatok na ochranu jeho práv. Znie to ako nezmysel ? Možno, ale ak vás niekto núti platiť za ochranu niečoho, čo nikdy nemal v ruke, nepozná obsah a nikdy to nebude šírené, lebo je to výlučne pre vašu vlastnú potrebu - je to rovnaký nezmysel.
Ďalšou otázkou je, prečo by mal niekto platiť za reprodukovanie hudby na verejnosti, ak je autorom skladby a textu, teda propaguje vlastnú tvorbu vo vlastnom zariadení. Je jedno, či je to reštaurácia, bufet, alebo na pláži. V podstate je to poriadny nezmysel, aby cestou nejakej organizácie platil sám sebe, pričom, úprimne povedané, poznám dvoch-troch ľudí, ktorí poplatky platia, ale nikdy a nič nedostali. /možno im to ide cez Kamčatku/
Na oficiálnej stránke organizácie je uvedené, že je členom mnohých významných spoločností. Myslím, že každému je srdečne jedno, kde a akým členom je. Ale väčšina ľudí vidí túto spoločnosť ako verejného nepriateľa, lebo musí platiť za služby, ktoré nedostáva a nikdy nedostane. Pripadajú si ako členovia nútenej charity za dôb štátostrany, keď ich deti prišli zo školy domov a povedali, že treba doniesť dvadsať korún, lebo sa vyberá na - Vietnam, Irak, Kambodžu a podobne. A nikto v skutočnosti nevedel, kde príspevky skončili a na aký účel sa využili. Zdalo sa, že táto doba skončila. Pravda je však iná - recept sa oprášil a využíva na iné ciele.