Slovensko dnes ...

Treba pokračovať a dotiahnuť začaté dielo do úplného konca. A to znamená klásť otázky a vynútiť si rešpekt. Predovšetkým, platby za čisté nosiče sú obyčajným zlodejstvom, ktoré nijakým spôsobom nesúvisí s ochranou autorských práv. Pre lepšie pochopenie problému si môžeme skúsiť definovať pojmy dielo a autorské právo. Dielom môže byť kniha, maľba, pesnička, dokument, socha, film a pod. A k dielu sa vzťahuje právo autora rozhodovať o spôsobe naloženia s konečným produktom, ako aj právo na finančná odmena za jeho využívanie inými osobami. Položme si otázku - je dielom čistý nosič, napr. DVD, videokazeta, pamäťová karta a podobne ? Nie je, a nikdy nemôže byť. Autorský zákon sa môže vzťahovať na nosiče vo chvíli, keď sa stanú nositeľmi konkrétneho produktu, teda diela. Z toho vyplýva, že poplatok za dovoz nosičov je obyčajným zlodejstvom a parazitovaním na zákazníkoch, ktorí si ich kúpia pre vlastnú potrebu, napríklad archivovanie vlastných dokumentov, rôznych príležitostí a podobne. Pokiaľ tak konajú pre vlastnú potrebu, nie je dôvod, aby boli viazaný platením nejakého poplatku. A tu vzniká ďalšia otázka - má právo nejaká osoba, alebo organizácia vyberať poplatky za služby, o ktoré platiteľ neprejavil záujem, alebo nepožiadal ? Nemá, a je to dokonca v priamom rozpore s platnými právnymi normami. Nebudem ich tu rozvádzať, ale ak si pozorne prečítate obchodný a občiansky zákonník, zistíte, že nikto nemá právo vás nútiť platiť za službu, ktorú ste si neobjednali, alebo ste odmietli. Ak sa dohodne skupina osôb, že má záujem o ochranu vlastnej tvorby a poverí tým kohokoľvek, je to ich osobná vec. Nezakladá to však ich právny nárok na inkasovanie poplatkov od každej osoby, ktorá si zakúpi čistý nosič, vlastní zariadenie na prehrávanie, alebo zobrazovanie rôzneho obsahu. Nárok na poplatok za verejné či súkromné využitie diela vzniká až vo chvíli, keď k takému kroku dôjde. A to v praxi znamená, že každý by mal platiť za službu, ktorá bola poskytnutá, nie za službu, ktorá bude /možno/ poskytnutá. Je to nezmysel, aby som prispieval poplatkom napr. autorom hardrocku, keď tento štýl neakceptujem a produkciu skupín tejto kategórie nepočúvam. Stručne povedané, všeobecne inkasovaný poplatok na základe konštatovania, že - možno práve počúvate niekoho tvorbu ... - je výpalníctvo najhrubšieho zrna. Je to niečo podobné, ako súčasný koncesionársky poplatok za príjem STV, hoci množstvo domácností v dôsledku "kvalitne" realizovanej digitalizácie už týždne sleduje len jeden program - panorámu sveta z vlastného okna. V nejednej obci totiž nechytia absolútne nič, alebo len občas. Staré vypli a nové - ako na Slovensku v každom prípade - poriadne nefunguje. Takže, hoci sa to navonok zdá inak, vôbec sme ešte nič nevyhrali s molochom SOZY. Ústup jej predstaviteľov je skôr maskovacím manévrom, aby si niekto nezačal klásť otázky a potom ich nekládol aj samotnej organizácii.