Slovensko dnes ...

Keď stretnete na ulici bezdomovca, akceptujete, že množstvo z nich páchne, je neraz opitých, či len bezducho posedáva niekde na rohu a snaží sa vyžobrať nejaký cent ... alebo len niekde pospáva na lavičke v parku. Čo však povedať na chovanie ľudí, ktorí sa hrdia rôznymi titulmi pred menom, a chovajú sa horšie než prasce na dvore nejakého družstva ? Nedávno som bol v jednom hoteli, bol označený dvoma hviezdičkami, čo síce nie je veľa, ale predsa len to nemá byť nejaká chatrč. Hoci na jeho chodbách viselo jasné upozornenie o zákaze fajčenia, pod chvíľou sa objavil nejaký dobrák, ktorému sa nechcelo ísť na vyhradené miesto, a jednoducho pofajčieval na chodbe pri okne. Keď som sa spýtal, či nevie čítať, ohradila sa väčšina výrokom - viete, kto som ja ??? ... Nie, neviem, a ani ma to nezaujíma, ale ak chcete počuť môj názor, tak ste arogantné a nafúkané prasa, - odvetil som. Niečo podobné som zažil aj v reštaurácii a priľahlých priestoroch - toalete a kúpeľničke na umytie rúk. V kabínkach toalety množstvo popola po rohoch, špaky pohodené pri misách, občas opľutá stena - samozrejme, nechýbali ani nápisy na stenách, upozorňujúce na rôzne "služby". A to už nehovorím o množstve bezrukých invalidov, ktorí nikdy nepoznali kľučku, hoci často vychádzajú na verejnosť v značkových handrách, či ovešaní drahými doplnkami. Trieskajú dverami, je jedno či cez deň, alebo o polnoci. A ak sa niekto náhodou ozve, aby sa chovali slušnejšie, zaplavia ho lavínou nadávok a hrozieb. Situácia sa však obráti, keď si to niekto nenechá a reaguje typicky chlapským spôsobom - vysvetlí to nespratníkovi jednou-dvoma náučnými ... a zrazu je z hrdinu uplakané šteňa, ktoré pobehuje po chodbách, na recepcii a sťažuje sa, ako mu ublížili. Začiatkom 90. rokov som dúfal, že prichádza niečo lepšie, no mýlil som sa. Hlúposť a tuposť svetom vládnu.