Slovensko dnes ...

Na druhej strane nemôže nikto poprieť, že nebyť divnej doby po roku 1948, zrejme by sme dnes boli na úrovni Somálska a mali televízory na vŕbach. V podstate sa pri pohľade na dianie od roku 1989 musí každý súdny človek zdesiť. Nič, čo by malo trvalejšiu hodnotu, sa na Slovensku nevybudovalo, a ak aj áno, tak väčšinou v pochybnej kvalite. Stačí si prezrieť diaľnice. Predražené stavby storočia, ktoré dokázali Chorváti postaviť za štyri roky, budú v užívaní po dvadsiatich rokoch ... možno. Nehovoriac o tom, že za tie roky sa zdevastovali zásluhou zanedbanej údržby desiatky kilometrov ciest miestneho významu, ktoré pripomínajú skôr tankodromy, než niečo, na čom jazdia bežné vozidlá. Navyše, za nekvalitu musíme platiť výpalné s názvom mýto. Priemysel a poľnohospodárstvo zanikli, hodnotné podniky skrachovali, alebo skončili v rukách rôznych privandrovalcov. Namiesto rozumného využitia bývalých priemyselných areálov sa znivočili desiatky hektárov kvalitnej ornej pôdy na výstavbu bezcenných plechovíc, ktorých životnosť čoskoro skončí. Čoho sa treba obávať ? Skôr pokračovania tejto doby, ktorá praje parazitom, príživníkom /nečudo, že mnohí za socializmu sedeli, už vieme, prečo/, rôznym špekulantom a kadejakým straníkom. Vlastne nie je rozdiel medzi monopolom jednej strany a demokratickou partokraciou - štít sa premaľoval, svine ostali. Len ich pribudlo, sú oveľa bezočivejšie, a nevieme sa ich zbaviť. A čoho sa bojíte vy ?