Slovensko dnes ...

Sme blázni, lebo tolerujeme postupné vytunelovanie štátu v prospech rôznych záujmových skupín. A dokonca sme tak sprostí, že ani proti tomu neprotestujeme. Väčšina ľudí mávne rukou a komentuje veci okrídleným - každý, kto je pri moci, kradne a kašle na obyčajných ľudí ... Nuž, aký národ, taká vláda ... dalo by sa povedať.

Vo veci financovania eurovalu argumentujú mnohí solidaritou a poukazovaním na to, koľko financií tečia na Slovensko z eurofondov. Tento argument je do značnej miery len populistickým klamstvom, ktoré je založené na strate pamäti Slováka. Možno by sme si mali spomenúť, ako "tzv. civilizovaná Európa" výdatne prispela k likvidácii slovenského priemyslu /za pomoci slovenských zapredancov/, cieleným nátlakom získala všetko, čo malo nejakú hodnotu a slovenskému štátu ostali otrhané gate, k čomu svojím dielom prispel aj I. Mikloš. EÚ je rovnakým nezmyslom a zlodejstvom, ako bola svojho času RVHP. Malé krajiny sú v područí veľkých, bez možností reálne ovplyvňovať vývoj a smerovanie vlastnej ekonomiky. Hoci sa často tvrdí, že euroval má slúžiť na ochranu eura a členských krajín pred hromadnými následkami krízy, nie je to tak. V skutočnosti slúži euroval na záchranu tých, ktorí by v skutočnom právnom systéme naplnili väznice - bankárov a politikov.

Rovnako je nezmyslom likvidovať dlhy zdravotníctva a sociálneho systému predajom štátneho majetku. I to dokazuje, že I. Mikloš neuvažuje ako ekonóm, ale skôr ako diletant. Už samotný predaj majetku štátu je nezmysel. A ak predávať, potom investovať do rozvoja, nie splácania. To však nemôže pochopiť človek, ktorý má nulové schopnosti z reálnej ekonomiky, a žije výhradne vo svete teórie. Finančné problémy budú v týchto oblastiach pretrvávať dovtedy, kým sa nenájde skutočný reformátor, ktorého hlavným záujmom bude - záujem občana. A ten nebude váhať ani okamih, zruší prebytočné poisťovne, ktoré sú len trafikami pre pohodlný zárobok vyvolených a sústredí príjmy od občanov do jedného subjektu pod dôslednou kontrolou. Následne sa prestanú odčerpávať prostriedky zo systému na nepotrebné výdavky, a pôjdu len tam, kde sú určené.

V tejto súvislosti sa môže raz naplniť aj Sulíkov šplech o pláne B - teda návrate ku korune. Nie však tej, ktorá bola devalvovaná rôznymi politickými tlakmi /dodnes na mňa pôsobí smiešne fakt, že sme kedysi platili za dolár štyridsať korún, hoci jeho hodnota je možno na úrovni centimetra toaletného papiera/, ale koruny, ktorej hodnota bude odrážať realitu. Hoci v našom prípade by trvalo dosť dlho, kým by nadobudla slušnú hodnotu. Mimochodom, ak sa pozrieme na vývoj cien za posedné dva roky, zistíme, že prijatie eura prinieslo presne to, čoho sa všetci obávali - prudký rast cien vo všetkých oblastiach.

Ale - toto sú všetko len jalové reči, ak totiž nezastavíme všetkými dostupnými spôsobmi pravicovú vládu pod vedením M. Dzurindu s maskotom I. Radičovou, čakajú nás veľmi zlé časy a bieda. Žiaľ, moloch komunistickej strany je pevne zakorenený všade, tak v Smere, ako aj SDKÚ-DS. Hlavne sa využívajú jeho metódy.